Prekvapenia Hornádu

Keď lákajú málo známe regióny

Skutočná rarita. Tristoročný dub, ktorý je verne zobrazený aj v dávno používanom erbe. A tiež základy kostola zo zaniknutej stredovekej dediny... aj široké výhľady na Košickú kotlinu. To všetko i viac stihnete za pár hodín jazdy bicyklom v okolí východoslovenskej metropoly. Sú jednoducho miesta, ktoré vedia prekvapiť. Nenápadne lokality v blízkosti našich miest a predsa je čo objavovať. Najlepšie na dvoch kolesách. Napríklad v mikroregióne Hornád pri Košiciach.

Čoraz viac je popri Volovských vrchoch populárny juhovýchodný smer výletov z mesta. Prechádzajú tade dve cyklotrasy. Ide väčšinou o označené poľné a lesné cesty, ktoré sa miestami napájajú na asfaltové komunikácie. Výhodou je, že obe začínajú už v mestskej časti Krásna. Zaujme prírodná scenéria, keďže práve v týchto miestach sa stretáva nížina Košickej kotliny so Slanskými vrchmi. Začiatočné úseky vedú po rovine pozdĺž rieky Hornád, ktorý lemujú lesíky. Kto chce náročnejší výlet, prejde celé trate aj so stúpaniami k blízkych kopcom, z ktorých sa ponúkajú výhľady.

Od lužných lesov k tajomným pôdorysom

Vyberieme sa po trase nazvanej Hornád, ktorej úvodná a záverečná časť sleduje tok rieky, v polovici túry sa od nej odpúta a čakajú nás dve stúpania. Máme pred sebou tridsaťdva kilometrov. Klasická značka s červeným „céčkom“ začína v Krásnej pred mostom pre peších na pravej strane Hornádu. Za pár minút sme pri jazere nazývanom Štrkovisko. Podobných vodných plôch je v blízkosti rieky niekoľko a sú charakteristickou súčasťou regiónu. V blízkych obciach Čaňa a Geča sa stali známymi oddychovými zónami. Vďaka nim tu sídlia početné druhy vtákov a obľúbili si ich rybári.
Cesta sa vinie skoro dvanásť kilometrov pozdĺž rieky. Raz ju prekročíme pri obci Ždaňa známej chovom koní. Na našej trase zatiaľ žiadne výškové metre. Vie však byť namáhavá až skoro neprejazdná po dlhších dažďoch, ktoré rozbahnia nespevnený povrch. Lemujú ju lesné porasty - zbytky pôvodného lužného lesa. Kedysi sa tu Hornád pomaly kľukatil a vytváral meandre. V druhej polovici 20. storočia jeho tok však vyrovnali. Pamätníkom zostali viaceré mŕtve ramená, ktoré obchádzame pri obciach Gyňov a Trstené pri Hornáde.
Ani sa nenazdáme a sme v kopcoch.  Obec Skároš leží už na úpätí Slanských vrchov. Začínajú tu viaceré turistické chodníky. Zo Skárošskej vyhliadky dovidieť až na Vysoké Tatry. Lákadlom sú tiež blízke prírodné rezervácie dominantného vrchu Veľký Milič (895 m n. m.) aj  skalnej ostrohy Malý Milič a Marockej holi. Na ich území sa totiž zachovali pralesné porasty staré až 130 rokov. Hniezdia v nich vzácne druhy vtákov (napr. krkavec čierny). Vôbec celé pohorie a blízke okolie, kadiaľ prechádza cyklotrasa, je vyhlásené za Významné vtáčie územie v rámci NATURA 2000.
To sú už však tipy na pešiu turistiku. Modrá značka pre bicykle pokračuje zo Skároša kratším stúpaním a výhľadom na západ, na oblasť mikroregiónu Hornád. Odtiaľ najviac vyniknú hladiny spomínaných jazier. Nasleduje úsek cez les. Môžeme pokračovať asfaltovou cestou a potom pozdĺž  Olšavy po trase v tvare „U“ cez Vyšnú Myšľu alebo si trasu jednoducho skrátiť po žltej značke Náučného chodníka Horný Abov. Tentokrát využijeme kratší úsek a čoskoro sme na naozaj mystickom mieste – Koscelku. Pár minút pred výjazdom z lesa sa nachádza kamenný pôdorys bývalého kostola. Pätnici hovoria o úžasnom duchovnom mieste. Kedysi tu stála dedina, ktorá zanikla ešte v stredoveku.
Ideme ďalej a cez Olšavu je to už na skok do Nižnej Myšle. Cestou v obci si nájdime čas na Myšlianske múzeum. Za múrmi bývalého premonštrátskeho kláštora sprístupňuje bohaté nálezy z miestnych archeologických vykopávok. Má sa čím pochváliť, veď nálezisko je európskym pojmom najmä artefaktmi z doby bronzovej.
V obci končí žltá aj modrá značka a za mostom cez Hornád sa opäť napájame na našu pôvodnú cestu, ktorou sa dostaneme na miesto štartu.

Odkiaľ vyleteli rozhlasové vlny
 
Zaujmú aj iné miesta v okolí. Pri Belži oddych pod korunou starodávneho stromu, ktorý je už od 19. storočia symbolom v erbe, neďaleko Hanisky budova súčasného poľnohospodárskeho ústavu. Práve z nej prvýkrát na Slovensku „vyleteli“ rozhlasové vlny. Technici tu v roku 1925 uskutočnili pokusy s rozhlasovým vysielaním.
Krásny pohľad na rozdielne sfarbené vody dvoch zlievajúcich sa riek sa naskytne pri druhej tiež červeno označenej cyklotrase s názvom Hornád – Torysa – Hornád. Tá vedie aj k najlepšiemu kruhovému výhľadu z vrchu Radar. Chvíľa stúpania stojí za to, ako aj cesta ďalej na Heringeš čnejúci sa nad Košicami.
Mikroregiónom sprevádza cyklistov už aj nová viacjazyčná mapa (v slovenčine, maďarčine a to najdôležitejšie tiež v angličtine) s popismi a fotografiami. Vydalo ju Regionálne združenie obcí Hornád v spolupráci s agentúrou Communication House. Jej autori sa inšpirovali tiež zahraničnými materiálmi a popri mapovej časti je zároveň prehľadným bedekrom.

Drahoslav Magdoško
redaktor pre tvorbu cyklomáp

Vyšlo v časopise Krásy Slovenska, číslo 5-6/2009