Tlačové správy

Keď prírode dávame, a to najmodernejším spôsobom

(Bratislava, 23. apríla 2010, Anton Oberhauser) – Bratislavská ZOO získava novú atrakciu -  jedinečný pavilón pre poloopice, opice a ľudoopy. Dnes slávnostne otváraná stavba bude dominovať nielen areálu zoologickej záhrady, ale stáva sa jednou z architektonicky najzaujímavejších a mimoriadne štýlových stavieb posledného obdobia na Slovensku. Metropola do chovného zariadenia investovala 3,136 milióna eur. Hlavný zhotoviteľ Inžinierske stavby Košice prostredníctvom svojho závodu  v Šali postavil pavilón za dva a pol roka.

Pavilón ľudoopov patrí  medzi vybrané investičné projekty Hlavného mesta SR a je v súlade so schválenou koncepciou ZOO Bratislava. Má nesmierny význam pre skvalitnenie podmienok chovu týchto vzácnych a ohrozených živočíchov a rešpektuje  pritom pripomienky Európskej asociácie zoologických záhrad a akvárií.

Stavebne, logisticky i pestrosťou dodávateľov šlo o mimoriadny projekt. „Pre nás je pavilón dôležitým referenčným dielom, lebo sa tu stretávali špeciálne postupy pozemného staviteľstva s mnohými unikátnymi materiálmi. Navyše, naši subdodávatelia sú častokrát jedinými potrebného zamerania na území celej Slovenskej a Českej republiky,“ hodnotí generálny riaditeľ Inžinierskych stavieb Ing. Jaroslav Jarábek, MBA. „Firma má 59 rokov, naše tímy majú za sebou viacero raritných stavieb, vrátane folklórneho areálu vo Východnej či spoločensko-nákupného centra Galéria v Košiciach, táto k nim rozhodne patrí.“

Architektmi diela sú Ing. arch. Marián Záhorský a Ing. arch. Mikuláš Janík. Niektorí dodávatelia dopĺňali v neskorších fázach aj samotný projekt, ktorý oproti úvodnej verzii podstúpil množstvo zmien. Myslelo sa na najmenšie detaily. Od usporiadania ležovísk, cez oceľové konštrukcie až po zdanlivé maličkosti typu prepúšťacích posuvných vrátok a ich koľajničiek a motora. Ľudoopy sú tiež veľmi vynaliezavé – ich zručné prsty dokážu rozmontovať také veci, ktoré človek nedokáže. Napríklad naoko pevne zatiahnuté skrutky či závory. „Veľa vecí sme pripravili ako prototypy, použité prvýkrát tu a teraz, rovnaké sa nenájdu nikde na svete,“ doplňuje stavbyvedúci Ing. Igor Luptovský z Inžinierskych stavieb.

 „Zoologické stavby patria k najnáročnejším, pretože vedci neustále prichádzajú s novými poznatkami o živote živočíšnych druhov a tieto výsledky bádania sa zoologické záhrady snažia čo najskôr uviesť do praxe – napríklad gorily by nemali zdieľať spoločný priestor so šimpanzami,“ vysvetľuje riaditeľka ZOO Bratislava Ing. Miloslava Šavelová. „Je nesmierne dôležité, aby sa zvieratá v uzavretých priestoroch cítili čo najlepšie, čo najbližšie podmienkam vo voľnej prírode.“ Človek z prírody veľa berie, patrí sa mu aj niečo vracať, aj takouto formou. „Podobný pavilón je v celej Európe snáď len v niekoľkých zoologických záhradách, ako je Frankfurt nad Mohanom, Lisabon či Mníchov.“

Uspokojuje vysoké nároky

Dominantou polkruhovej vstupnej haly je približne štyri metre vysoký vodopád vytvorený z umelých skál. Vstup skrášľujú tiež bambusy a umelé palmy dovezené z Thajska. Šimpanzy majú vo výbehu veľký umelý strom. Súčasťou prehliadkovej komunikácie je jaskyňa s priezorovými oknami vyplnenými bezpečnostným sklom, cez ktoré môžu návštevníci pozorovať zvieratá v hlavnom pavilóne, kde majú svoje spálne a vnútorné výbehy. Nebudú chýbať panely so zaujímavými informáciami.

Priestor hlavného pavilónu s výškou od 12 do 19 metrov sa pred hosťami otvorí po prechode na priestrannú terasu na vyššom podlaží. „Efekt umocňuje svojím oblúkom diagonálne uložený väzník ako dominantný prvok strešnej konštrukcie,“ doplňuje J. Jarábek. Tvorcovia mysleli aj na imobilných návštevníkov, okrem schodiska vedie na terasu aj výťah. Lavičky na oddych sú, ako inak, z bambusu.

Zaujímavosti stavby

Kľúčová vzduchotechnika
Vytvára klimatické podmienky podobné tým, v akých žijú primáty v prirodzenom prostredí. Stabilná teplota sa pohybuje okolo 28 °C, čomu pomáha podlahové kúrenie v ležoviskách pri vlhkosti vzduchu 70 až 80 %. Tepelnú pohodu udržiava tiež strešná krytina – svetlomodrý Lexan thermoclean má popri tepelnoizolačných tiež výborné estetické vlastnosti. Vyhrievané sú aj vonkajšie výbehy.

Strecha
Plocha lexanovej kupoly, ktorá figuruje medzi charakteristickými rysmi stavby, dosahuje nad hlavným pavilónom 212 m2. 

Napájadlo
Počas pitia vo vnútornom výbehu musí šimpanz, gibon či orangutan stúpiť na zabudovanú váhu. Ošetrovateľ sa tak pohodlne dostáva k cenným údajom.

Drevo z agátu
Interiér vo vnútorných výbehoch – rebríky, posedy, krycie prvky na oceľové časti – tvorí pevné agátové drevo s dĺžkou okolo 700 bežných metrov. Fasádu z agátového dreva má aj obslužná hospodárska budova.

Pokryli by telocvičňu
Umelé skaly s plochou 381 m2  - ako veľká telocvičňa - vytvorili pomocou striekaného betónu. Pri nástreku použili tzv. suchú cestu, kde dochádza k zvlhčeniu zmesi až v okamihu nástreku pri rýchlosti 30 metrov zmesi za sekundu. Hlavnou výhodou tejto technológie je dokonalé zhutnenie zmesi a tým vysoká pevnosť betónu.

Drobnosti až do konca

Počas realizácie diela sa myslelo aj na pohodlie okolitých obyvateľov ZOO – napríklad stavbári použili vežový žeriav, tichší ako bežné autožeriavy. Pred pohľadom na stavenisko chránil neďaleké antilopy dočasný plot s tmavou fóliou.

Ešte začiatkom tohto roka sa robili pôvodne neplánované úpravy na zariadení, napríklad na elektrickom ohradníku – to aby primáty vedeli, kam už nesmú. A iba pred niekoľkými týždňami skončila pred pavilónom inštalácia orangutana z umelej hmoty, tiež z Thajska.